Brimheim | Fables

Brimheim je späť so svojím tretím albumom Fables, v ktorom táto dánsko-faerská hudobníčka skúma identitu, zmenu a ľudské hľadanie zmyslu prostredníctvom 12 piesní. S inšpiráciou v pesničkároch 70. rokov a snovým, organickým zvukovým vesmírom sa album pohybuje vo svete symboliky, rozprávkových príbehov a nezodpovedaných otázok.

Rozprávky bez jednoznačných odpovedí

Ako deti sme sa učili z bájok, že aj tie najpodivnejšie príbehy majú ponaučenie a že naše činy majú následky, z ktorých sa môžeme poučiť. Ale ako starneme, toto jednoduché vnímanie sveta začína pôsobiť čoraz absurdnejšie.

Práve v tomto napätí sa odvíja tretí album Brimheim, Fables. Skôr než klasické Ezopove bájky, album evokuje záhadný svet Franza Kafku. Piesne dráždia našu túžbu pochopiť, čo to všetko znamená a ako to skončí, no odpovede nechávajú jemne vykĺznuť mimo dosah.

Za umeleckým menom Brimheim stojí dánsko-faerská hudobníčka Helena Heinsen Rebensdorff, žijúca v Malmö, ktorá má zázemie vo výtvarnom umení. Jej príbehy sú obývané postavami, no bez zdvihnutého ukazováka či jednoznačných záverov. Namiesto toho pozýva poslucháča do svojho vlastného labyrintu, kde sa zrkadlá, dvere, zvony a dokonca aj veľryba stávajú symbolmi života v neustálej zmene.

„Je to ako keď sa vám sníva, že padáte, ale nikdy nedopadnete na zem,“ hovorí. „V snoch sa nikdy nedostanete k ničomu konkrétnemu. Ste vrhnutí do scény, príbehu, sveta, kde sa niečo deje a treba urobiť rozhodnutie. Ale potom sa zobudíte a nikdy nedostanete rozuzlenie.“

Od faerských búrok k pesničkárstvu 70. rokov

Po roku intenzívneho koncertovania po vydaní svojho druhého albumu RATKING (2024) sa Brimheim cítila vyhorene a potrebovala novú inšpiráciu. Spolu so svojím skladateľským partnerom Sørenom Buhlom Lassenom si preto prenajala malý dom na faerskom ostrove Nólsoy.

Obklopená februárovou tmou a prudkými búrkami, ktoré ju dokázali vytrhnúť zo spánku, začali piesne naberať tvar. Hudba získala takmer nadčasový a rozprávkový charakter, akoby sa vznášala voľne mimo času a priestoru.

Zároveň Brimheim prechádzala veľkými osobnými zmenami. Po chybnej diagnóze a takmer 15 rokoch invalidizujúcej lekárskej liečby bola v procese vysadzovania antipsychotík a stabilizátorov nálady a hľadala cestu späť k sebe samej. Aj táto skúsenosť zanechala v hudbe jasné stopy.

Brimheim zároveň stratila záujem o elektrickú gitaru a po dlhšom období hudobných experimentov našla s Buhlom Lassenom inšpiráciu v progresívnejšej pesničkárskej tradícii 70. rokov.

Albumy ako God's Favorite Customer od Father John Mistyho a Glovemaker od Lorena Kramara sa stali dôležitými zdrojmi inšpirácie, rovnako ako ponor do hudby Dory Previn, Judee Sill, Scotta Walkera a Nicka Drakea.

„Prostredníctvom týchto albumov a môjho skúmania týchto umelcov som sa začala zaujímať o nadčasovosť, ako o pojem, tak aj o niečo, o čo sa treba esteticky a zvukovo usilovať,“ vysvetľuje Brimheim. „Nie je to jediný hudobný smer na albume, ale stalo sa to do veľkej miery kompasom, keď som raz našla to, čo ma fascinovalo.“

Temné príbehy, symbolika a ľudské dilemy

Prvý singel „My Collection“ otvára dvere do svojrázneho vesmíru Brimheim s poriadnou dávkou čierneho humoru. Tu stretávame tajomného zberateľa, ktorý pripisuje vyradeným predmetom veľkú hodnotu. Ponúka niečo vzácne, ale len ak príjemca uzná jeho hodnotu. Inak môžu byť následky fatálne.

V piesni „Sweet, Sweet Dark“ sa príbeh stáva ešte faustovskejším. Tu temnota nadobúda podobu zvodnej, takmer materskej postavy, ktorá ponúka bezpečie a úľavu, ale výmenou za to vyžaduje úplné podvolenie.

Brimheim hovorí, že jej písanie piesní sa vždy zdalo najživšie, keď mohla čerpať z podvedomia a magického sveta symbolov a archetypov, ku ktorým majú ľudia zrejme spoločný vzťah.

Prejavuje sa to aj v „Girl at the Door“, kde sa objaví postava z jej mladšieho ja a začne rozkladať jej vybudovaný život. Ničí však niečo falošné alebo niečo cenné? Ako to už na Fables býva, odpoveď je ponechaná na poslucháčovi.

Na „Somebody Else“, ktorá čerpá z klasických, kruhových popových štruktúr, sa hlavná postava pozerá do rozbitého zrkadla a predstavuje si novú tvár zloženú z črepín. Možno pointou, ak nejaká vôbec má byť, je to, že urobiť sa väčším nemusí nutne znamenať stať sa celistvým.

Hudobný vesmír medzi folkom, popom a orchestrálnymi aranžmánmi

Príbehy albumu sú podporené pestrým hudobným prejavom, v ktorom hrajú ústrednú úlohu akustické nástroje, klavír a orchestrálne aranžmány.

Na „Deep Sea Creature“ počuť dynamické sláčikové aranžmány inšpirované albumom Five Leaves Left od Nicka Drakea, zatiaľ čo „Arsenic“ skúma hranicu medzi protichodnými úmyslami, kde sa uhryznutie mení na bozk.

Album uzatvára „Sainte-Chapelle (Paris, Baby)“, kde dychové aranžmány podporujú zdanlivo jasnú a povznášajúcu náladu. Všetko krásne sa zdá byť na dosah, ale Brimheim to opäť necháva vykĺznuť predtým, než sa to dá udržať.

Na „iPad Glare“ sa presúva zo symbolického sveta rozprávok do rozpoznateľnej modernej reality. Pieseň sa točí okolo toho, ako nás to, čo nám poskytuje krátkodobú útechu, môže časom uväzniť.

So živými pasážami pripomínajúcimi mellotron a harmoniku, inšpirovanými mladým švajčiarskym hudobníkom Anatoleom Musterom, je skladba jednou z najbližších vecí k tradičnému ľudovému tancu, aké kedy Brimheim vytvorila. Ale pod zdanlivo veselým povrchom sa skrýva túžba po niečom väčšom, zatiaľ čo hlavná postava uviazla medzi omamným účinkom obrazovky a pocitom života vonku.

Fables - Album o strachu, zmene a sebaakceptácii

Zatiaľ čo klasické bájky často sľubujú, že osud nám ukáže cestu, Fables necháva svoje postavy čakať. Na záchranu, na znamenie alebo len na to, aby niekto povedal: „Si dosť dobrý taký, aký si.“

Brimheim ich však nenecháva bez schopnosti konať. Aj keď sú uväznení v strachu, neistote a sebanevražednosti, príbehy obsahujú možnosť konať a zmeniť sa.

„Človek nemôže byť odvážny bez toho, aby sa nebál, a ja som sa tak veľmi bála,“ hovorí. „Ale pomáha mi dať tým pocitom formu mimo mňa. Potom môžem urobiť krok späť, zasmiať sa na tej absurdnosti a stretnúť ich s trochou láskavosti.“

S Fables tak Brimheim vytvára album, ktorý sa nesnaží dať jednoduché odpovede na veľké životné otázky, ale namiesto toho nachádza krásu a zmysel v neistote, zmene a všetkom tom, čomu ešte nerozumieme.