Hudobne album rozvíja atmosféru predošlých sólových diel Daniela Tompkinsa temnejším a viac reflexívnym smerom. Priestorové aranžmány Paula Ortiza, elektronické textúry a výrazná gitarová práca sa kombinujú s intímnymi, zblízka snímanými vokálmi, čo vytvára silný pocit prítomnosti bez kompromisov v dynamickom rozsahu, ktorý charakterizuje Tompkinssovu progresívnu minulosť a prácu s TesseracT. Tempo je tlmené a premyslené, kde interlude a opakujúce sa motívy podčiarkujú pocit súdržného psychologického vývoja.

Rozhodnutie vydať album pod názvom ‘Prince Of Failure’ odráža kolaboratívnu identitu projektu a odlišuje ho od predošlých rolí Tompkinsa. Dáva dielu možnosť stáť na vlastných nohách bez odkazov na predošlé očakávania. ‘Prince Of Failure’ sa tak javí ako oficiálne kreatívne partnerstvo medzi Tompkinsom a Ortizom – spoločná vízia s dlhodobou perspektívou.