Ikonický album Oxygène od Jean-Michel Jarra z roku 1976 predstavuje jedno z najvýznamnejších a najprevratnejších diel v histórii elektronickej hudby. Nahraný v skromnom domácom štúdiu v jeho parížskom byte na nenáročnom analógovom vybavení – vrátane syntetizátorových klasík ako EMS VCS3 a ARP 2600, ako aj ostopového magnetofónu – vytvoril Jarre organický, vznášajúci sa a priestorový zvukový vesmír, ktorý stál v ostrom kontraste k vtedajšiemu punku a metalickejšej, strojovejšej elektronickej hudbe. Vďaka svojmu vizionárskemu zameraniu na environmentálne povedomie, zobrazenému na slávnom obale od Michela Grangera s lebkou v tvare planéty Zem, dosiahol album proti všetkým očakávaniam obrovský komerčný úspech s viac ako 18 miliónmi predaných kópií po celom svete. Dnes sa Oxygène považuje za nespochybniteľné majstrovské dielo a nosný pilier synth-popu, ambientu a modernej elektronickej hudby. Zatiaľ čo nemeckí priekopníci ako Kraftwerk pestovali industriálnosť a rytmiku, Jarre svojimi veľkolepými melódiami a komplexnými zvukovými plochami – obzvlášť stelesnenými svetoznámym hitom „Oxygène (Part IV)“ – dokázal, že elektronická hudba môže mať hlbokú poéziu, teplo a emocionálnu rezonanciu. Album vydláždil cestu pre komerčné rozšírenie syntetizátora, vybudoval základy žánru New Age a inšpiroval generácie elektronických umelcov, trance producentov a skladateľov filmovej hudby, pričom zároveň etabloval Jarra ako jedného z priekopníkov monumentálnych živých koncertov.